ČO OČAKÁVAME:

Dobrovoľník v hospici sa venuje ťažko chorým a umierajúcim klientom. Úlohou je predovšetkým byť chápavým a načúvajúcim spoločníkom. Dobrovoľník môže s chorým tráviť čas čítaním kníh, rozhovormi, prechádzkami, pomôcť pri drobných nákupoch, a iné. Tiež sa môže zapojiť do organizácie spoločenských akcií, či využiť svoj talent pri skrášlení zariadenia výzdobou a starostlivosťou o kvetiny. Práca je náročná na osobnostné predpoklady dobrovoľníka, ako sú empatia, zodpovednosť, schopnosť sebareflexie a ochota učiť sa.

ČO PONÚKAME:

Dobrovoľníci, ktorí sa zúčastnia vstupného pohovoru a výberu, budú zaškolení a počas dobrovoľníckej činnosti im poskytneme ďalšie vzdelávanie a podporu formou spoločných stretnutí, radi zodpovieme akékoľvek otázky… Odmenou ostáva nezaplatiteľný vklad do vlastného života. Dobrovoľník zlepší svoje komunikačné schopnosti, naučí sa hlbšie prežívať prítomný okamih života, pri aktívnej spolupráci aj prostredníctvom dobrovoľníckej služby formuje svoju osobnosť a môže rozvíjať svoje talenty… V neposlednom rade ostáva dobrý pocit z pomoci tým, ktorí to potrebujú...

Ako sa stať dobrovoľníkom?

Čím je hospic pre chorých?

V živote sú chvíle, kedy akoby pre človeka v určitej situácii neexistovalo to správne miesto. Je to napríklad vo chvíľach nevyliečiteľnej choroby, kedy miesto v nemocnici už nepotrebujeme, ale doma byť je tiež nemožné alebo veľmi ťažké pre nás, aj pre blízke okolie. Nie, nejde o jednoduché preloženie z nemocnice alebo z domu, aby sme neboli nikomu na obtiaž.
Ide o miesto vytvorené špeciálne pre tých z nás, ktorí sa v takej situácii nechtiac ocitli. Možno sa Vám zdá, že do hospicu chodia nevyliečiteľne chorí ľudia iba umrieť. Nevyliečiteľne chorí - áno, ale iba umrieť - nie. U nás chorobu konkrétne pomenujeme, otvorene o všetkom rozprávame a snažíme sa s ňou žiť. Chorý človek si oveľa viac váži každú chvíľu. To čo sa predtým zdalo tak všedným, nadobúda opäť na svojom význame a hodnote. Život sa nekončí tým, že máme nesympatickú spoločníčku - chorobu.
Hospic nie je vždy posledným a trvalým miestom pobytu. Ak pacient nemá bolesti a akékoľvek príznaky choroby alebo jej následky, môže ísť kedykoľvek domov. Tam je častokrát v kruhu milujúcich ľudí, ktorí pomôžu so všetkým, nie však s bolesťou alebo v čase zhoršenia stavu. V prostredí rodiny môže byť tiež “väzňom na samotke”, čo je častým javom v rodinách s nevyliečiteľne chorými. Nikto o chorobe nehovorí, volí sa taktika mlčania. Chorý je v konečnom dôsledku opustený vo svojom vnútri. Každý takto chorý potrebuje svoju “bútľavú vŕbu” - ak ju nenájde v rodine, je tu hospic. Tu často nájdu pomoc v čase, keď ich rebríček hodnôt je už úplne zmenený. Ich strach je väčšinou úplne konkrétny - z bolesti, odkázanosti na pomoc druhých, aby sa neznemožnili a pod. Dôstojnosť každého človeka je potrebná, a tak jej rešpektovanie je v hospici samozrejmosťou. V hospici všetci ťahajú za jeden koniec povrazu, ale smer musí určiť chorý. On musí pomenovať svoj hlavný problém. Ak si nás však zamestnancov pletie so Všemohúcim a myslí si, že vedia robiť zázraky, musíme si ozrejmiť základné pojmy. Mnohí chorí si potrebujú veľakrát utriediť svoje skúsenosti, situáciu a zhodnotiť ju. Režim v hospici nie je nemocničný a ak neruší ostatných pacientov, prispôsobuje sa v maximálnej miere potrebám pacienta. Ak nemá práve chuť jesť, nič sa nedeje - v špeciálnom termokufríku vydrží jedlo zohriate niekoľko hodín teplé. Žiadúce sú čo najčastejšie návštevy príbuzných, ktorí môžu vo vyhradených izbách zariadenia i prenocovať. Samozrejmosťou je tiež “cestovanie” pacientov v priestoroch hospicu, v prípade, ak je to možné, tak aj mimo budovy. Pohybliví pacienti, ale aj tí na vozíkoch alebo posteliach sú podľa želania premiestňovaní do spoločenskej miestnosti, kaplnky, terasy a pod.

Spracované podľa : http://www.hospice.cz/kosice/prechorych.html
Viac o hospicovej a paliatívnej starostlivosti:
www.hospice.sk
www.hospice.cz